Zamilovaní (by Yasemin)

6. března 2012 v 14:21 | Prongs |  Povídky od Vás

Zamilovaní


Bolo skoré jarné ráno. Teplé slnko pomaly preplávalo oblohou a ukrylo sa za malý obláčik. Zlatisté lúče roztápali malé kôpky snehu. Všetko naznačovalo, že je čas vstávať.
V chlapčenskom krídle, v izbe naľavo ešte všetci chlapci spali. Teda až na mladého muža s belasými vlasmi a alabastrovou pleťou. Otvoril oči farby letnej trávy a posadil sa. Chvíľu len sedel, no nie dlho. Obul si svoje papuče i podišiel k oknu. Hľadel do záhrady. Oprel sa o stenu a pousmial sa. Zavrtel hlavou. Otočil sa, vošiel do kúpelne, obliekol sa do habitu.
Keď sa vrátil ostatní len vstávali. Šibalsky sa usmial na Dereka a opäť sa pristavil pri okne. Nadýchol sa. Srdce sa stalo zvonom, keď bystré oči uzreli mladé dievča. Zasnene ju pozoroval hodnú chvíľu. Dievča sa ladne otočilo a pohľad hravých očí uprelo priamo na neho. Venovala mu úprimný úsmev a hanblivo sklopila zrak k zemi.
"Scorpius!" zavolal za ním Derek.
Veľmi neochotne a pomaly sa otočil. "Áno?" Zdvihol obočie a skúmavo ho pozoroval.
"Ehm... Poďme na raňajky Scorp." odpovedal Derek.
Mladý študent piateho ročníka zvesela prikývol a kráčal za Derekom do Veľkej siene.
Scorpius, Derek a ostatní jeho najbližší si posadali k Slizolínskemu stolu. Ešte raz hodil očkom na mladé dievča s medenými vlasmi a pomyslel si:
Ach drahá Rose.
Cítim, že toto nie je len poblúznenie. Kiež by som sa ťa mohol čo i len dotknúť. No otca sa bojím. Čo by na to povedal?
Tieto slová sa samé písali na kúsok bieleho papiera. Scorpius ho vzal medzi dlane a niečo šepol. Lístok sa premenil na malého motýlika z papiera a pristál rovno pred onou devou. S úžasom ju pozoroval, no z úvah ho vytrhol niečí hlas.
"Hej! Scorp, nesnívaj a poď na herbológiu!" rozkázal Derek, ktorý do neho drgal a už ho aj ťahal sieňou.
Mladý čistokrvný čarodejník sa ani nesústredil na hodiny. V hlave sa mu honili iné myšlienky. V mysli si vybavoval každú jej krivku, jej nežný úsmev, nezbedné vlasy a žívé srdcervúce orieškové oči.
Nevedel sa však dočkať piatej hodiny elixírov so starým profesorom Slughornom.
Keď sa konečne náhlil do učebne elixírov, dievča s chrabromilským habitom vchádzalo dnu. Usadil sa na svorom mieste, odkiaľ mal na ňu skvelý výhľad. Zložil si ruky pod hlavu a zasnene sa usmieva.
Mladá Rose Weasleyová sa pôvabne otočila a koketne podvihla obočie. A necelých desať sekúnd už na Scorpiusovom stole ležal papierik. Opatrne ho rozbalil, akoby sa bál, že mu ublíži. Nenápadne ho položil a pustil sa do čítania úhľadného odkazu.
Milý Scorpius,
veľmi dobre viem, čo prežívaš. Vnímam to tak isto. Už dávnejšie som si všimla, že ma pozoruješ. Úprimne mi to nevadí. Taktiež sa bojím, čo mi povedia naši, ale moje city sa nezmenia.
Rose.
Keď lístok dočítal, opatrne ho schoval do vrecka a strelil pohľadom po Slughornovi. Niečo si tam bľabotal ale on mu nevenoval pozornosť. Vnímal len prítomnosť spanilej Rose.
***
Vyučovanie sa skončilo a mladý Malfoy sa prechádzal po Rokfortských pozemkoch. Bol pokojný. Až do jedného vzpurného okamžiku. Do chvíle kým nezazrel trojicu šiestakov zo Slizolínskej fakulty, ako sa smejú jeho láske. Nedbal na nič a rozbehol sa k nim.
"Hej! Troj! Nechaj ju!" vykríkol, keď dobehol a zamračil sa.
"Lebo čo, Malfoy?" spýtal sa povrchne vysoký šiestak s hnedými kučerami. "Pošleš sovy ocinkovi?" smial sa Troj. Vrátil sa k Rose a Candice- jej kamarátke- a znovu ich trápil.
Scorpius sa naštval a napriahol za. Ruku zovrel v päsť a druhou Troja potľapkal po ramene. Keď sa otočil prudko sa zahnal a udrel ho do tváre. Niečo zaprašťalo, ale nebola to Scorpiusova ruka, lež Trojov nos.
"Vravel som nechaj ju!" zareval a prstom ukázal na hrad. "A teraz padaj!" sykol.
Troj a jeho dvaja kumpáni sa ako zbabelé potkany rozbehli k hradu.
"Si šibnutý!" zakričal jeden z nich.
Scorpius mu nevenoval pozornosť a pokľakol k Rose. "Si v poriadku?" chcel sa ubezpečiť.
"Áno." šepla a pokúsila sa postaviť. "Au.." sykla bolesťou a klesla naspäť na trávu.
"Čo ti je?" obával sa.
"Asi som si vyvrtla členok." vysvetlila.
To už Candice priskočila a chcela jej pomôcť.
"Nechaj tak." varovne vstal a zamračil sa. Potom sa Scorpius sklonil a zodvihol ju zo zeme. Privinul si ju k sebe a niesol ju smerom k hradu. Rokami mu ojala krk a šepla mu do ucha: "Ďakujem."
Pozrel sa na ňu a usmial sa. Naklonil sa a pobozkal ju. Najskôr ju to šokovalo ale potom mu bozk opätovala. Odtrhol sa od nej a oprel si čelo o to jej. Mlčky tam tak stáli a hľadeli si do očí.
Prvý prehovoril pohľadný mladík: "Ideme na ošetrovňu."Keď to dopovedal vydal sa smerom k hradu.
Keď ju madame Pomfreyová ošetrila prisadol si k nej na posteľ.
"Myslím, že si mi niečo dlžná." zašepkal do ticha.
Rose sa šibalsky usmiala a nežne ho pobozkala.
"No myslel som, že so mnou pôjdeš na ďatelinové pivo ale aj toto nie je zlé." Obaja sa zasmiali a ako hrdličky si švitorili až dlho, dlho do noci.

-------------------------------------

Děkuju Ti, vážně jsi to moc hezky napsala, moc se mi to líbí, je to krásné:).
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 7. března 2012 v 12:13 | Reagovat

súhlasím, je to skvelý príbeh!!! :-D

2 Vaal Vaal | 14. března 2012 v 22:06 | Reagovat

Můj milovanej pár Skorpius a Rose♥
Fakt skvělí:)
Moc se Ti to povedo:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama